Eratosthenes z Kyrény (276 - 194 pred n. l.) nevynikal len v matematike, astronómii a dejepise, ale bol zrejme najväčší geograf antického Grécka. Pôsobil tiež ako správca alexandrijskej knižnice. Venoval sa tiež literatúre ako básnik. Navrhol spôsob akým možno zisťovať prvočísla, nakreslil mapy známych častí sveta a nočnej oblohy a zistil, že treba zaviesť prechodný rok. Najúžasnejšie však je, že obvod Zeme vypočítal skôr, než väčšina ľudí vôbec vedela, že je guľatá.V roku 206 pred Kr. zdokonalil a doplnil Eratosthenes svoj hviezdny katalóg, ktorý obsahoval 675 hviezd.
Eratosthenes vytvoril základy geografie ako samostatnej vedy. Ako prvý začal používať označenie geografie, zemepisná šírka a zemepisná dĺžka. Eratosthenes spolu s Dikaiarchem a Hipparchem vytvorili základy oboru, ktorému sa v novoveku hovorilo „matematická geografia“ (stanovenie parametrov Zeme, geografických súradníc...).
Dodnes je známy najmä vďaka dvom objavom:
- Eratosthenovo sito - je jednoduchý algoritmus pre nájdenie všetkých prvočísel menších než zadaná horná medza. Algoritmus funguje „presievaním“ zoznamu čísel. Na začiatku zoznam obsahuje všetky čísla v danom rozsahu (2, 3, 4, …, zadané maximum). Potom sa opakovane prvé číslo zo zoznamu vyjme, toto číslo je prvočíslom. Zo zoznamu sa potom odstránia všetky násobky tohto čísla. Tak sa pokračuje do doby, než je zo zoznamu odstránené posledné číslo (alebo vo chvíli, keď je ako prvočíslo označené číslo vyššie než odmocnina najvyššieho čísla – v tej chvíli už všetky zostávajúce čísla sú prvočísla).
- Výpočet obvodu Zeme - vychádzal z porovnaní uhlov dopadu slnečných lúčov v pravé poludnie v Alexandrii a v Syéné (dnešný Asuán, leží blízko obratníka Raka a behom letného slnovratu tam slnko svieti kolmo nad hlavou, takže predmety takmer nevrhajú tieň) a z premeraní vzdialenosti medzi týmito lokalitami vyčíslil obvod Zeme okolo poludníku na 252 000 stadií, tj. asi 40 000 km, čo je takmer úplne presne (poludníkový obvod Zeme je 40 007,86 km). Naozaj obdivuhodné.
Komentáre
Zverejnenie komentára