Môžeme ich nazvať aj ako extrasolárne planéty. Sú to planéty obiehajúce hviezdu inú ako Slnko a teda patriace do jej planetárnej sústavy, ale môžme sem zaradiť aj planéty, ktoré neobiehajú nijakú hviezdu.Výskyt takýchto planét bol predpokladaný už dávno, ale nebol spôsob ako ich existenciu dokázať. Avšak od začiatku 21. storočia, vďaka novým technológiám, sú každoročne objavené desiatky exoplanét. Prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci pulzar (neutrónová hviezda) B1257+12 poľským astronómom Alex Wolszczanom v roku 1992. Na obrázku porovnanie so Zemou (naľavo) a Neptúnom (napravo).
Keďže nijaká planéta nežiari vlastným svetlom (všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú jasnosť dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy) a keďže sú vzdialené desiatky svetelných rokov tak ako ich vedci objavujú? Metódy ich objavovania sa zakladajú takmer výlučne na pozorovaní materskej hviezdy.
Tranzit
Keď (veľká) planéta prechádza popred hviezdu, spôsobí nepatrný pokles jej jasnosti. Tento pokles jasnosti sa nazýva tranzit a možno ho merať a vyvodiť z neho existenciu exoplanéty. Pri tejto metóde je však nutné, aby rovina obehu planéty ležala presne v rovine zorného uhla pozorovateľa.
Gravitačná šošovka
Keď exoplanéta prechádza popred hviezdu, môže naopak zväčšiť jej jasnosť ohybom jej svetla svojím gravitačným poľom. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, rovina obehu planéty musí ležať presne v rovine zorného uhla pozorovateľa.
Gravitačný vplyv na dráhu hviezdy
Táto metóda platí len pre objavovanie dostatočne hmotných planét, ktoré svojou gravitáciou spôsobujú viditeľný obeh hviezdy okolo jej ťažiska. Tento obeh sa prejavuje zmenou dráhy materskej hviezdy, pokiaľ sa na sústavu pozeráme pod veľkým uhlom, alebo Dopplerovým javom, keď planéta obieha viac-menej v rovine zorného uhla.
Zmeny v spektre hviezdy
Ak sa v spektre hviezdy v pravidelných intervaloch nečakane zjavia spektrálne čiary molekúl, je takmer isté, že ju obieha neviditeľný spoločník.
Detekcia tepelnej emisie
Táto metóda sa zakladá na detekovaní infračerveného žiarenia vychádzajúceho z planéty.
Ktorá exoplanéta sa vlastne najviac podobá našej Zemi? Je to exoplanéta pomenovaná Gliese 581 c.
Planéta má 5-krát väčšiu hmotnosť ako Zem, približne dvojnásobnú plochu a gravitáciu. Jeden rok trvá na tejto planéte približne 13 pozemských dní. Je 14-krát bližšie k svojej hviezde ako je Zem od Slnka. Keďže hviezda okolo ktorej obieha je menšia a chladnejšia ako Slnko, planéta môže poskytovať podmienky na život. Priemerné teploty ležia medzi 0 a 40 stupňov Celzia, čo umožňuje prítomnosť kvapalnej vody. Planéta má viazanú rotáciu, teda obehne okolo hviezdy za rovnaký čas, ako sa otočí okolo svojej osi, teda na planéte sa nestriedajú dni a noci.
Keďže nijaká planéta nežiari vlastným svetlom (všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú jasnosť dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy) a keďže sú vzdialené desiatky svetelných rokov tak ako ich vedci objavujú? Metódy ich objavovania sa zakladajú takmer výlučne na pozorovaní materskej hviezdy.
Keď (veľká) planéta prechádza popred hviezdu, spôsobí nepatrný pokles jej jasnosti. Tento pokles jasnosti sa nazýva tranzit a možno ho merať a vyvodiť z neho existenciu exoplanéty. Pri tejto metóde je však nutné, aby rovina obehu planéty ležala presne v rovine zorného uhla pozorovateľa.
Gravitačná šošovka
Keď exoplanéta prechádza popred hviezdu, môže naopak zväčšiť jej jasnosť ohybom jej svetla svojím gravitačným poľom. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, rovina obehu planéty musí ležať presne v rovine zorného uhla pozorovateľa.
Gravitačný vplyv na dráhu hviezdy Táto metóda platí len pre objavovanie dostatočne hmotných planét, ktoré svojou gravitáciou spôsobujú viditeľný obeh hviezdy okolo jej ťažiska. Tento obeh sa prejavuje zmenou dráhy materskej hviezdy, pokiaľ sa na sústavu pozeráme pod veľkým uhlom, alebo Dopplerovým javom, keď planéta obieha viac-menej v rovine zorného uhla.
Zmeny v spektre hviezdy
Ak sa v spektre hviezdy v pravidelných intervaloch nečakane zjavia spektrálne čiary molekúl, je takmer isté, že ju obieha neviditeľný spoločník.
Detekcia tepelnej emisie
Táto metóda sa zakladá na detekovaní infračerveného žiarenia vychádzajúceho z planéty.
Ktorá exoplanéta sa vlastne najviac podobá našej Zemi? Je to exoplanéta pomenovaná Gliese 581 c.
Planéta má 5-krát väčšiu hmotnosť ako Zem, približne dvojnásobnú plochu a gravitáciu. Jeden rok trvá na tejto planéte približne 13 pozemských dní. Je 14-krát bližšie k svojej hviezde ako je Zem od Slnka. Keďže hviezda okolo ktorej obieha je menšia a chladnejšia ako Slnko, planéta môže poskytovať podmienky na život. Priemerné teploty ležia medzi 0 a 40 stupňov Celzia, čo umožňuje prítomnosť kvapalnej vody. Planéta má viazanú rotáciu, teda obehne okolo hviezdy za rovnaký čas, ako sa otočí okolo svojej osi, teda na planéte sa nestriedajú dni a noci.
Zoznam ďalších exoplanét si môžete pozrieť na http://exoplanets.org/
Komentáre
Zverejnenie komentára